Voľby do orgánov samosprávy obcí 2026

Úvodník

Prečo tento prehľad vznikol

V Bratislave a vo viacerých mestských častiach vznikli zastupiteľstvá s výraznou prevahou jedného politického tímu. Takúto koncentráciu mandátov považujem za škodlivú anomáliu. Samospráva totiž potrebuje rôzne názory, oponentúru a účinnú kontrolu rozhodovania.

Najvýraznejší nesúlad podľa Gallagherovho indexu použitého v tomto prehľade ukazuje Petržalka. Kandidáti víťaznej koalície získali 50,86 % všetkých krúžkov, ale 33 z 35 mandátov - teda 94,29 % kresiel. Ostatným subjektom pripadlo 49,14 % krúžkov, no iba dva mandáty, teda 5,71 % kresiel.

Jedno politické zoskupenie má 33 poslancov. Všetky ostatné subjekty dokopy iba dvoch. Takmer polovica kandidátskych hlasov tak ostala prakticky bez účinného zastúpenia. Zvyšok politického spektra nedokáže víťazovi vytvoriť početnú protiváhu. Práve tento nepomer považujem za vážny problém demokratickej kontroly.

Komunálne voľby používajú väčšinový systém. Mandáty získavajú najúspešnejší kandidáti v jednotlivých obvodoch. Ak voliči vo väčšom počte označujú celé kandidátske tímy podľa straníckej preferencie, aj pomerne malý náskok môže priniesť takmer všetky mandáty. Rozdiel medzi podielom odovzdaných kandidátskych hlasov a získanými kreslami sa tak môže výrazne zväčšiť.

Hlasovanie za celé stranícke tímy je jednou z možných interpretácií výsledku. Zo zverejnených súčtov však nemožno určiť, koľkí ľudia volili týmto spôsobom ani aké boli ich motívy. Práve preto má zmysel pozrieť sa na konkrétne čísla a oddeliť ich od hodnotenia.

V čom vidím popretie osobnostného zmyslu voľby

Ak sa výber konkrétnych ľudí v rozhodujúcej miere zmení na podporu celej politickej značky, osobnostné zdôvodnenie tejto voľby sa podľa mňa vyprázdňuje. Zvýhodnenie víťazného tímu pri prideľovaní mandátov pritom zostáva v plnej sile. Práve v tomto spojení vidím rozpor. Systém umožňuje individuálny výber, no pri blokovom straníckom hlasovaní môže výsledné zastupiteľstvo stratiť veľkú časť názorovej rozmanitosti.

Silná väčšina síce môže napĺňať cieľ akcieschopnosti, ale podľa mňa je dôležitejší priestor pre ďalšie názorové prúdy a účinnú kontrolu. Pri takmer jednofarebnom zložení sa tento priestor prakticky eliminuje. Takýto výsledok je známym možným dôsledkom väčšinových pravidiel a jeho demokratickú kvalitu považujem za legitímnu tému diskusie. To je dôvod, prečo chcem rozprávať aj o pravidlách, ktoré ho vytvárajú.

Demokracia by podľa mňa mala dávať priestor aj ľuďom s iným názorom a zabezpečiť kontrolu víťazov. Ak sa významná časť odovzdaných kandidátskych hlasov premietne len do minimálneho zastúpenia, má zmysel pýtať sa, či sú pravidlá nastavené dobre.

Tento prehľad ukazuje skutočný výsledok a pomerné rozdelenie rovnakých kandidátskych hlasov bez volebného prahu. Nezávislých kandidátov pri výpočte výslovne zoskupujem do jednej fiktívnej listiny. Cieľom je ukázať, ako výsledok ovplyvňuje spôsob prideľovania mandátov, a vytvoriť podklad na diskusiu o prípadnej zmene systému.

Podiel krúžkov nie je podiel voličov. Každý volič mohol označiť viac kandidátov a v jednotlivých obvodoch sa mohol líšiť aj ich maximálny počet. Pri spájaní obvodov mením zároveň územné prideľovanie mandátov. Prepočet preto predstavuje modelový scenár a nepredpovedá výsledok volieb pri iných pravidlách. Presné predpoklady a zdroje nájdete v detaile každého zastupiteľstva.